Vo Washingtone sa rozhoduje, kto bude

Po viac ako tridsiatich rokoch ctihodného slúženia Spojeným štátom americkým, počas ktorých si Husní Mubárak nahromadil osobné bohatstvo presahujúce tridsať miliárd dolárov, nadišla chvíľa posunúť žezlo ďalej. A o tom sa dnes rozhoduje vo Washingtone. Čas tlačí.

Narastajúci príliv ľudových povstaní hrozí nielen potopením diktátora, ale aj mocenského aparátu, ktorý v Egypte vybudovali USA. A preto prezident Obama vyvíja tlak na „systematický a mierový prechod k zmene", ktorý na základe o nič lepšie spresnených „konštitučných zmien" síce vyraďuje z hry už viac neznesiteľnú postavu diktátora, piliere ovládania Egypta Spojenými štátmi americkými však naďalej ponecháva neotrasené. Toho Egypta, ktorý je pre Washington na šachovnici Blízkeho východu a Afriky strategickou krajinou.

Pre Washington je prvoradé, aby si zachoval kontrolu nad nosnou štruktúrou ozbrojených egyptských síl, ktoré USA financovali, vyzbrojovali aj cvičili. Minister obrany USA Robert Gates odovzdal náčelníkovi egyptského štábu generálovi Sami Háfizovi Enanovi všetky potrebné inštrukcie o nevyhnutných opatreniach. Stalo sa tak koncom januára v Pentagone a generál si ich aj skutočne vzal k srdcu. Prezident Obama tak nemusel šetriť chválorečami na egyptské ozbrojené sily za ich „profesionalitu a vlastenectvo", opisujúc ich zároveň ako garantov už spomínaneho „systematického a mierového" prechodu k zmene.

Podľa washingtonského plánu by mala tento prechod začať „prechodná" vláda podporovaná ozbrojenými silami, pokiaľ možno zastrešená čerstvo menovaným viceprezidentom Omarom Sulejmanom, ktorého pozícia bola odobrená 29. januára. Je to tvrdý muž, ktorý sa teší veľkej úcte Washingtonu: najskôr bol od roku 1993 hlavou egyptských tajných služieb, v roku 2003 vedno so CIA zorganizoval únos Abu Omara (Hasan Mustafa Osama Nasr) do Milána ako aj jeho prevezenie do Egypta. Do Egypta bolo v rámci programu CIA s názvom „Rendition" tajne zavlečených viacero ďalších „podozrivých teroristov", ktorých potom Sulejman so svojimi agentmi s pôžitkom mučil. Jeden z uväznených, al Libi, bol pri mučení nútený „odhaliť" (neexistujúce) spojenie medzi Saddámom Husajnom a Al Kájdou, čo bol argument Washingtonu odôvodňujúci inváziu do Iraku v roku 2003. Spoločne so Sulejmanom ako garantom „demokratickej" zmeny by sa novou tvárou v prezidentskom kresle mohol stať súčasný sekretár Arabskej ligy Amr Musa, v období medzi rokmi 1991 až 2001 minister zahraničných vecí Mubárakovej vlády.
Vojenská štruktúra predstavuje základný nástroj vplyvu USA v Egypte. Nie však jediný. Už dlhší čas Washington podporujúc Mubáraka podporuje aj časť jeho oponentov z radov občanov. (Ako krásne zhrnul Michel Chossudovsky, diktátori tu nie sú, aby diktovali, ale aby vykonávali rozkazy.)

Základnými nástrojmi v týchto operáciách sú fondy National Endowment for Democracy, (NED, Národná podpora demokracie) a Freedom House, dve „mimovládne" organizácie zamerané na „šírenie demokracie a slobody do celého sveta". (NED intenzívne financuje aj teroristické útoky na latinskoamerické krajiny, na ktorých čele nestojí „spriatelený" diktátor, predovšetkým na Kubu. Okrem toho financuje aj niektoré naše „ľudsko-právne" organizácie, pozn. prekl.) Tieto organizácie sú v skutočnosti emanáciami Pentagonu a CIA štedro financujúcimi a riadiacimi rozličné aktivity v oblastiach neposlušných voči záujmom USA. Organizácia NED každý rok financuje okolo tisícky projektov v deväťdesiatich krajinách sveta a v Egypte podporuje 33 mimovládnych organizácií: každoročne im posiela subvencie v desiatkach či stovkách miliónov dolárov.

Skupiny Mubárakových odporcov, vo všeobecnosti tvorené najmä mladými intelektuálmi a ľuďmi v slobodných povolaniach, boli prostredníctvom organizácie Freedom House pozvané do USA, kde sa zúčastnili dvojsemestrálneho kurzu „obrany demokracie". Oficiálne ich prijalo aj ministerstvo zahraničných vecí: v máji 2008 Condoleeza Riceová, v máji 2009 Hillary Clintonová. Ministerka zahraničných vecí vyhlásila, že je „v záujme Egypta smerovať k demokracii a preukazovať viac úcty voči ľudským právam". Akoby USA, ktoré vybudovali a financovali represívny Mubárakov aparát, nemali s porušovaním ľudských práv v Egypte vôbec nič spoločné.

Washington teda práve pracuje na postavení novej vládnucej egyptskej vrstvy, predurčenej vytvárať „demokratický" dojem krajiny, ktorej moc sa ale naďalej opiera a bude opierať o ozbrojené sily a v ktorej budú predovšetkým naďalej vládnuť Spojené štáty americké.
Ešte však ostáva poraziť odpor starej vládnucej vrstvy, ktorá sa vytvorila okolo Mubárakových armádnych dôstojníkov, agentov tajných služieb, riadiacich osôb vojnového priemyslu a podnikateľov trasúcich sa strachom z obmedzenia či nedajbože straty privilégií nadobudnutých práve vďaka nemu. Ľudové vzbury nebude ľahké napasovať do koľajníc vytýčených Obamom, vedúcich k „systematickej a mierovej zmene".